Rôzne plastové materiály, ako je PVC, CPVC a polypropylén, vykazujú jedinečné vlastnosti tepelnej rozťažnosti. Keď sú tieto materiály vystavené teplu, môžu sa výrazne roztiahnuť, čo môže zmeniť uloženie ventilu a zarovnanie v potrubnom systéme. Táto nesúososť môže viesť k namáhaniu kĺbov a možným únikom. Naopak, pri nízkych teplotách sa niektoré plasty stávajú pevnejšími, strácajú ťažnosť a zvyšujú riziko lomu pri mechanickom zaťažení. Napríklad, ak je ventil vystavený poklesu teploty počas prevádzky, nemusí sa ohýbať podľa potreby, aby sa prispôsobil zmenám tlaku, čo môže mať za následok prasknutie alebo poruchu. Pochopenie týchto vlastností je nevyhnutné pre výber správneho materiálu ventilu na základe očakávaných tepelných podmienok.
Interakcia medzi teplotou a chemickou odolnosťou je rozhodujúca pri určovaní životnosti a spoľahlivosti ventilu. Vyššie teploty môžu urýchliť chemické reakcie, vďaka čomu sú niektoré plasty náchylnejšie na napadnutie agresívnymi látkami, čo vedie k predčasnému opotrebovaniu alebo poruche. Napríklad chlórované rozpúšťadlá môžu pri zvýšených teplotách degradovať PVC, čo má za následok štrukturálne zlyhanie. Je nevyhnutné, aby ste si preštudovali podrobné tabuľky chemickej kompatibility poskytnuté výrobcami, pričom zohľadnili nielen použité chemikálie, ale aj ich koncentrácie a teplotné rozsahy, ktorým budú v priebehu času vystavené. Odporúča sa pravidelné hodnotenie podmienok chemickej expozície, aby sa materiály podľa potreby upravili.
Tesnenia, často vyrobené z elastomérov ako EPDM, Viton alebo PTFE, zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní integrity plastových ventilov. Zmeny teploty môžu vážne ovplyvniť fyzikálne vlastnosti týchto materiálov. Vysoké teploty môžu spôsobiť stvrdnutie tesnení, stratu schopnosti stlačiť a vytvoriť tesné tesnenie. Naopak, pri nižších teplotách sa tesnenia môžu stať príliš ohybnými alebo dokonca zamrznúť, čo vedie k neschopnosti udržať správne tesnenie v prípade potreby. Na zabezpečenie optimálneho výkonu by sa mali vykonávať pravidelné kontroly tesnení a harmonogramy výmeny by mali byť v súlade s prevádzkovými teplotnými profilmi. Použitie tesnení špeciálne navrhnutých pre očakávaný teplotný rozsah môže ďalej zvýšiť spoľahlivosť.
Vzťah medzi teplotou a viskozitou tekutiny je kľúčovým faktorom pri chemických procesoch. Napríklad so zvyšujúcou sa teplotou klesá viskozita mnohých kvapalín, čo môže viesť k vyšším prietokom cez ventil, než na aký bol pôvodne navrhnutý. Toto neočakávané zvýšenie prietoku môže spôsobiť tlak na nadväzujúce zariadenia, čo vedie k potenciálnym poruchám alebo neefektívnosti v systéme. Naopak, nižšie teploty zvyšujú viskozitu, čo môže spôsobiť pomalý prietok a zvýšené tlakové straty na ventile. Na riešenie týchto variácií môže byť potrebné implementovať mechanizmy riadenia prietoku alebo regulátory tlaku, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam, čím sa zabezpečí konzistentný výkon bez ohľadu na kolísanie teploty.
Každý plastový ventil má špecifikované prevádzkové limity týkajúce sa teploty a tlaku, ktoré musia byť prísne dodržané, aby sa predišlo poruchám. Prekročenie týchto limitov môže mať za následok deformáciu, stratu funkčnosti alebo úplné zlyhanie ventilu. Napríklad prevádzka ventilu navrhnutého pre maximálnu teplotu 80 °C pri 100 °C môže viesť k zmäknutiu plastu, čo spôsobí, že nebude schopný udržať tlak alebo integritu tesnenia. Je dôležité stanoviť jasné prevádzkové parametre a pravidelne monitorovať podmienky prostredia v rámci systému, aby sa zabezpečilo dodržiavanie týchto limitov. Implementácia alarmov alebo monitorovacích systémov môže tiež pomôcť pri identifikácii, kedy sa podmienky blížia ku kritickým prahom.
PPH typ B guľový ventil DN15-100
